www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?svatci&id=329
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Liturgia > Svätci

Dnes je: 26. september 2022     Meniny oslavuje: Edita

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - Božia dobrotiv..., Boží Duch v tebe vol..., Kerygma.     pohľadnice

3. máj | drh | Čítanosť(577)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Odchod do večnosti nášho prepodobného otca Teodóza, igumena Pečerského monastiera a vodcu mníchov sp

Odchod do večnosti nášho prepodobného otca Teodóza, igumena Pečerského monastiera a vodcu mníchov sp
Svätý Teodoz sa narodil v dedine Vasiljevce neďaleko Kyjeva. Neskoršie sa presťahoval s rodičmi do Kurska. Rýchlo sa naučil čítať. V 14 rokoch mu zomrel otec. Ostal iba s mamkou. Chlapec od malička chcel byť mníchom, ale matka mu v tom bránila. Raz tajne opustil dom. Chcel odísť s pútnikmi do Jeruzalema. Matka ho po niekoľkých dňoch našla. Cudzincom vynadala, a Teodózia odviedla zviazaného domov.. Chlapec pokračoval v asketickom živote. Všetko, čo dostával, rozdával chudobným. Zachovával prísny pôst, nosil železné okovy a piekol prosfory pre miestny chrám. Keď mal 24 rokov, dopočul sa o sv. Antonovi (10.7). Tajne opustil domov a odišiel do Kyjeva ku starcovi Antonovi. Anton ho prijal. Žili spoločne v jaskyni. Roku 1032 bol Teodóz postrihnutý na mnícha. Matka ho hľadala 4 roky. Keď ho našla, so slzami ho prosila, aby sa vrátil domov. On s ňou však hovoril tak presvedčivo, že nakoniec sama vstúpila do Monastiera sv. Mikuláša v Kyjeve. V tejto dobe mal už Anton okolo seba viac mníchov. Sv. Teodóz medzi nimi vynikal horlivosťou. Bol prvý v chráme. Čaasto robil aj za iných. Roku 1054 bol vysvätený na kňaza. Keď bol igumen Varlaam r. 1057 poslaný kniezacím nariadením do Monastiera sv. Demetera, bol Teodóz zvolený za predstaveného. On potom ako prvý založil v Rusku spoločný mníšsky život. Dovtedy býval každý mních sám. Schádzalil sa leno pri bohoslužbách, práci a v niektoré dni pri jedle. Roku 1062 zaviedol v monastieri studitský typik (pravidlá studitského monastiera v Carihrade). Hoci bol Teodóz igumenom, vykonával v monastieri najťažšie práce. Nosil vodu, rúbal drevo, kopal jamy atď. Noci trávil v modlitbách. Keď spal, spal po sediačky. Jeho odev bol z hrubého plátna a hrubej vlny. Počas veľkého pôstu sa vzdialil do neďalekej jaskyne, kde žil v samote. Chápal doslova príkaz Pána: „Nerobte si starosti o zajtrajšok“ (Mt 6, 34). Preto nezhromažďoval žiadne zásoby, takže mnísi nemali nikdy ani chleba, ale od dobrých ľudí vždy prišla pomoc. Keď bol sviatok Zosnutia Bohorodičky, mnísi nemali olivový olej do lámp. Správca chrámu chcel olej získať z ľanových semien. Opýtal sa Teodóza, či to má urobiť. On súhlasil. Keď potom chcel správca naliať olej do lámp, našiel v ňom mŕtvu myš. Prišiel za svätým Teodózom a povedal mu: „So všetkou starostlivosťou som tú nádobu prikryl, ale neviem, odkiaľ sa tam tá potvora dostala.“ Tu Teodóz pochopil, že sa tak stalo z Božej prozreteľnosti. Preklial svoju nedôveru v Boha. Správcovi nariadil, aby olej vylial. Potom sa spoločne modlili. A keď nastal večer, priniesol istý boháč veľký džbán olivového oleja. Raz sa Teodóz vracal od kniežaťa Izjaslava. Kočiš, ktorý ho nepoznal, sa naňho hrubo oboril: „Ty mních, nič nerobíš, a ja stále pracujem. Sadni si na moje miesto, a mňa pusť na voz.“ Starec pokorne viezol sluhu. Keď prišli k monastieru, kočiš videl, ako sa prítomní mnísi a bojari Teodózovi klaňajú. Pochopil svoju chybu. Dostal veľký strach. Starec ho upokojil a v monastieri pohostil.
Teodóz sa nebál postaviť aj proti knižatám. Keď knieža Svjatoslav zosadil svojho brata Izjaslava, Teodóz naďalej v jekténiach spomínal Izjaslava pred Svjatoslavom. A keď Svjatoslav zabil svojich dvoch bratov, starec ho nazval Kainom. Na Svjatoslavovu hrozbu, že ho vyženie z monastiera, odpovedal: „Budem len rád. Nahí sme prišli na svet, a nahí z neho odídeme.“ Nakoniec sa kniža s Teodózom zmieril. A na jeho príhovor prepustil z vyhnanstva sv. Antona. Tiež sa zastával ukrivdených. Mnoho sudcov na jeho príhovor menilo svoje rozhodnutia. Pre chudobných zriadil v monastieri jedáleň. Keď cítil, že sa blíži jeho koniec, zavolal mníchov, dal im požehnanie a určil svojho nástupcu. Zomrel roku 1074. Podľa svojho želania bol pochovaný v jaskyni, v ktorej trávil Veľký pôst. Roku 1091 bolo jeho neporušené telo prenesené do nového monastierskeho chrámu, kde sa nachádza do dnes.
 
Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3; Ikona: https://days.pravoslavie.ru/jpg/ib628.jpg

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε