Historicko-teologické poznatky o sviatosti Eucharistie v prospech rozvoja katechézy

Človek, ktorý prijíma krst, stáva sa článkom spoločenstva Božieho ľudu a Kristovho tela, teda Cirkvi. Spoločenstvo založené v Kristovi, ako v korporatívnej osobnosti spásy, slávi jeho pamiatku dovtedy, kým znova nepríde. Táto zaužívaná prax slávenia má svoj pôvod v príkaze samotného Krista, ktorý tlmočí okrem apoštola Lukáša aj sv. apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom, kde podáva správu o Eucharistii (porov. 1 Kor 11,23-34; Lk 22,14-20). Keby sa Ježišovo vzkriesenie bolo uskutočnilo súčasne s jeho druhým príchodom, nebolo by teda ani slávenie eucharistie. Ide preto o spomienkové slávenie, v ktorom je prítomný Pán, aby svojim verným ustavične poskytoval podiel na svojom vzkriesení. Predložený príspevok má za to, že chce ponúknuť hlbšie vnímanie sviatosti, ktorá spája nebo so zemou a zahŕňa i preniká celé stvorenstvo.