Biskup

Biskup – je označenie nositeľa najvyššieho úradu v Cirkvi, ktorý je udelený svätením. Biskup včlenením do biskupského zboru má podiel na vedení Cirkvi. Súčasne riadi miestnu cirkev (biskupstvo, diecézu, eparchiu), ktorá mu je pridelená. Podrobnú teológiu úradu biskupa nám podáva sedem listov Ignáca z Antiochie, kde je jasne vyjadrená trojstupňovosť cirkevného úradu (episkopát, presbyterát, diakonát). Ako Ignác na Východe, tak na Západe zasa Irenej použil ako prvý meno biskup (episcopus) pre miestneho predstaveného obce.

Prvý výklad viery katolíckej cirkvi o biskupskom úrade podáva Druhý vatikánsky koncil v Konštitúcii o Cirkvi, najmä v tretej hlave, ako aj Dekrét o pastierskom úrade biskupov. Druhý vatikánsky koncil nemieni robiť exkluzívne vyhlásenia, ale skôr zdôrazňuje, že medzi rozličnými službami, ktoré podľa svedectva tradície boli v Cirkvi vykonávané od prvých čias, úloha biskupov zaujíma popredné miesto. Podľa cirkevného textu biskupi prevzali službu spoločenstvu so svojimi spolupracovníkmi, kňazmi a diakonmi. Biskupský úrad pochádza z Božieho ustanovenia, takže Cirkev si nikdy nemôže dať nebiskupské zriadenie. Bez biskupského úradu Cirkev by nebola Kristovou Cirkvou.

Biskupský úrad je jeden z najhmatateľnejších prvkov, v ktorých sa predstavuje apoštolskosť Cirkvi.