Boh - je jediný

Boh je len jeden. Túto základnú dogmu kresťanského náboženstva výslovne hlásajú a učia všetky vyznania viery:  Verím v jedného Boha... Jedinosť Boha sa tu rozumie číselne a dokonale v tom zmysle, že ani nemôže byť viacej bohov, ako jeden.

Štvrtý lateránsky koncil (1215) toto učenie formuloval takto: „Pevne veríme a úprimne vyznávame, že je len jeden pravý, večný, nezmerný, nemeniteľný, nepochopiteľný, všemohúci a nevysloviteľný Boh...“ (DS 800).

Verím v jedného Boha... „Týmito slovami sa začína Nicejsko-carihradské vyznanie viery. Hovoríme tu: Ja verím... Nie to, čo veria ľudia, je aj mojou vierou. Vyznanie, že Boh je jediný, ktoré má korene v Božom zjavení Starej zmluvy, je neoddeliteľné od vyznania, že Boh jestvuje, a je takisto základné. Boh je jediný: jestvuje iba jeden Boh...“, vyhlasuje Katechizmus Katolíckej cirkvi (porov. KKC 200).

Dôkazy zo Svätého písma:

Že Boh je len jeden, je to základnou náukou starozákonného a novozákonného zjavenia.

„Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný!“ (Dt 6, 4).

Tieto slová opakuje aj Ježiš Kristus v reči so zákonníkom o najväčšom prikázaní (porov. Mk 12, 29).

Sv. Pavol vieru v jedného Boha zdôrazňuje slovami: „Na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden“ (1 Kor 8, 4).

V Liste Rimanom: „Lebo je len jeden Boh“ (Rim 3, 30).

V Liste Efezanom: „Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých“ (Ef 4, 6).

V Prvom liste Timotejovi: „Jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov“ (1 Tim 1, 17).

„Lebo jeden je Boh...“ (1 Tim 2, 5).

Dôkazy z Tradície:

V prvých kresťanských časoch bolo treba brániť jednobožstvo nielen proti mnohobožstvu, ale aj proti útokom dualistickej gnózy a heréze triteizmu (trojbožstvo). Triteizmus hlásal, že tri božské osoby sú aj tri božské prirodzenosti, teda traja bohovia, lebo koľko je osôb, toľko musí byť aj prirodzeností. Tým sa teda popierala dogma, že Boh je len jeden. Čistá monoteistická viera našla svoj výraz vo vyznaniach viery.

Otcovia odôvodňujú učenie o jedinom Bohu z jeho absolútnej dokonalosti a z jednoty svetového poriadku a obhajujú ju proti všetkým bludným učeniam (proti pohanom, gnostikom, manichejcom). Tertulián, najvýznamnejší a najsamostatnejší kresťanský spisovateľ Západu pred Augustínom, odporuje Marcionovi takto: „Čo má byť najvyššou veľkosťou, musí byť len jediné a nesmie mať seberovného, aby neprestalo byť najvyššou bytosťou... Pretože je teda Boh najvyššou bytosťou, naša kresťanská pravda právom vyhlasuje: Ak Boh nie je jediný, nie je Bohom.“

V tomto duchu píše aj Origenes a Ján Damascénsky.