www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?zoepedia&heslo=Chlieb+a+v%EDno+v+liturgii
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Teológia > Zoepédia

Dnes je: 25. november 2017     Meniny oslavuje: Katarína

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - je vševediaci, Boh - je jediný, Fokoláre.     pohľadnice

ThDr. Miroslav Iľko, PhD. | Čítanosť(7028)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Chlieb a víno v liturgii

Chlieb a víno v liturgii

Sväté dary, ktoré sa obetujú pri božskej liturgii, sú chlieb z pšenice a prírodné hroznové víno.

Predpisy pre prípravu chleba žiadajú zachovávať predpisy rôznych partikulárnych Cirkví. Väčšina východných Cirkví používa tradične kysnutý chlieb, na rozdiel od napr. Arménskej cirkvi, či latinskej, ktoré používajú nekvasený chlieb. 

Chlieb pochádza, ako človek, zo zeme a je preto symbolom ľudskej existencie. Ako jednoliaty celok vznikol rozdrvením mnohých zŕn a preto je symbolom nášho spojenia s Ježišom Kristom. Teda chlieb je pokrmom, obetou i putom jednoty s Kristom a medzi kresťanmi navzájom.

Chlieb, ktorý použil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri bol nekvasený. Prví kresťania však od začiatku používali na slávenie Eucharistie aj domáci kvasený chlieb. Obetný chlieb (v lat. obrade hostia, v byz. obrade prosfora) sa piekol z pšeničnej múky a vody. Jeho podoba sa menila. Od 3.st. ľud v Ríme prinášal obetný chlieb v obetnom sprievode. Tento sprievod v 9.-11.st. na Západe zanikol. Namiesto nekvaseného chleba sa postupne začali používať oblátkové hostie, ktoré sa od 12.st. už nelámali pre potrebu prijímajúcich, lebo prijímanie laikov sa zúžilo iba na niekoľko sviatočných dní v roku.

Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO (čl.67) o príprave chleba hovorí: „Keďže kresťanské cirkvi poznajú niekoľko rozličných spôsobov prípravy chleba, určeného na eucharistiu, v kódexe sa žiada zachovať predpisy rôznych partikulárnych práv. Najznámejší rozdiel v tom je medzi kysnutým chlebom, ktorý sa tradične používa vo väčšine východných cirkví, a nekvaseným chlebom, používaným Arménmi a latiníkmi. O symbolizme jedného aj druhého spôsobu sa v minulosti veľa diskutovalo často polemicky voči jednej či druhej forme teologickej interpretácie. Keďže v tejto otázke každý zvyk má svoju hodnotu, v CCEO sa predpisuje, aby každá cirkev sui iuris zachovala to, čo zdedila od svojich otcov, aby tak v symbolickej forme vyjadrila jednotlivé doplňujúce aspekty eucharistického tajomstva.

Ďalšie rozdiely jestvujú vo forme chlebov určených na eucharistické slávenie a v pečatiach na nich, ďalej v modlitbách, ktoré sprevádzajú ich prípravu, alebo v menách, ktoré sa im dávajú, atď. Každý tento problém má sa riešiť v bohoslužobných knihách“.

  

Víno ako matéria Eucharistie musí byť hroznové, prírodné, bez všetkých prímesí. Je tiež symbolom spojenia s Kristom i s veriacimi, lebo i ono je výsledkom vylisovania mnohých bobúľ. Ako produkt ľudskej práce je vhodným obetným darom a tiež je symbolom sebaobetovania, nakoľko symbolicky aj ono vpilo do seba ľudský pot a samotné drvenie (lisovanie) hrozna je symbolom utrpenia.

Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO (čl.67) o víne hovorí: „Pokiaľ ide o víno, treba zdôrazniť, že pravidlo, ktoré sa nachádza v CCEO, sa odlišuje od kán. 924 § 1 CIC, ktorý predpisuje, že víno má byť zmiešané s malým množstvom vody. Toto zmiešanie CCEO nepredpisuje, pretože sa nepoužíva v arménskej cirkvi, a teda sa nepokladá za zákon platný pre všetky východné cirkvi.

Nech sa obnoví obrad zeonu - teploty (pridania horúcej vody do čaše pred prijímaním), nachádzajúci sa v cirkvách konštantínopolského pôvodu a, žiaľ, zaniknutý v niektorých gréckokatolíckych cirkvách“.

Autor: ThDr. Miroslav Iľko, PhD. - všetky heslá od tohto autora (122)

Copyright © 2006-2010 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok |

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2010 zoε