Myšlienka na slová Žalmu

 Naozaj šťastný je človek, ktorému oporou je Boh. Je ako strom zasadený pri vode, ktorého korene sú v bezpečí. Nebojí sa, až príde horúčava. Jeho lístie stále zostáva zelené.

Skutočné spojenie  s bohom je základom aj našej nádeje. Ale len vtedy, ak sme Bohu úpllne oddaní. Časopis 100+1, ktorý prináša zaujímavosti zo sveta, priniesol pred niekoľkými rokmi obrázok, na ktorom je záber, ako tréner kanadského hokejového mužstva páter Daniel Bauer má v Brne sv. liturgiu a podáva sv. prijímanie jednému z hráčov. Pod obrázkom bola i táto veeta: "Čím udivovali Kanaďania? Tlakom, tandemovými nájazdmi, veľkou bojovnosťou a vysokou morálkou."

Áno, morálkou - ale treba dodať, že morálkou, ktorú tam sprevádzal katolícky kňaz... Takí boli vtedajší kanadskí hokejisti. Svoju nádej vkladali v Boha - a preto si získali aj sympatie mnohých.

Nespoliehajme sa ani my na ľudí, na svoje sily, ale na Boha, ktorý je naším pomocníkom (Ž40,18) vo všetkých našich životných situáciách. "Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení. Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem..."(Ž 46,2 - 3).

Autor: PaedDr. František Dancák - všetky heslá od tohto autora (61)