Proskomídia – „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“

Po umývaní rúk sa trikrát klania pred žertveníkom, pričom hovorí:

Tieto slová sú slovami mýtnika z Ježišovho podobenstva o mýtnikovi a farizejovi. Do Chrámu na modlitbu vstupujú dvaja muži rozličného postavenia i rozličnej povesti. Farizej a mýtnik. Farizeji (hebr. p^erušîm, gr. farisaioi, čo znamená „oddelení“ - z hebr. paruš)sú spoločenstvom nábožných mužov, ktorí sa svojou vernosťou tóre a iným kultickým predpisom sa stávaju „oddelenými“ od ostatných ľudí. Nikto sa v nábožnosti nemôže rovnať s farizejmi. Určite nie mýtnici, ktorí sú akoby ich protiváhou. Mýtnici (vyberači daní, colníci) medzi ľuďmi mali zlú povesť, o to viac nimi pohŕdali zbožní Židia, lebo z náboženského  hľadiska boli považovaní za nečistých, nakoľko sa stýkali s pohanmi (boli zamestnancami daňového správcu, vyberali clo v prospech Ríma) a museli pracovať i v sobotu.

 Toto podobenstvo je z Lukášovho vlastného prameňa a autor tretieho evanjelia chce znova ukázať Božiu zásadu pyšných pokorovať a pokorných vyvyšovať (por. Lk 1,52, Lk 14,11).

Preto aj kňaz má pristúpiť k oltáru v pokore, aby ho Boh povýšil a urobil ho dôstojného na posvätnú službu.

Potom nasleduje krátka modlitba: „Svojou drahocennou krvou si nás vykúpil spod kliatby zákona: dal si sa pribiť na kríž a prebodnúť kopijou, a tak si ľuďom otvoril prameň nesmrteľnosti. Spasiteľ náš, sláva tebe.“

V prvých slovách tejto modlitby sa nachádza zmienka o krvi. Kristovu krv ako prostriedok zmierenia ľudí s Bohom, vykúpenia, uvádzajú svätopisci na viacerých miestach (por. Rim 3,25; 5,9; Ef 1,7; Hebr 9,12.14; 10,19; 1Pt 1,18n; 1Jn 1,7 a.i.)

O vykúpení spod kliatby zákona píše apoštol Pavol v liste Galaťanom: „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona“ (Gal 3,13a). V tomto liste Apoštol bojuje proti judaizátorom, ktorí falšujú Pavlovo evanjelium a požadujú dodržiavanie obradného zákona. Pavol preto vysvetľuje, že tí, čo prijali Krista, sú už oslobodení od tohto jarma, ktoré nevládali niesť ani sami židia (por. Sk 15,10).

Ježiš sa stal prekliatym, keď zobral na seba hriech a tým aj kliatbu, veď je prekliaty každý, kto „visí na dreve“ (por. Dt 21,23). A Ježiš je ten, o ktorom sa hovorí: „Dal si sa pribiť na kríž a prebodnúť kopijou.“ Prebodnutie kopijou spôsobilo, že z Ježišovho boku vyšla krv a voda (por. Jn 19,34) a niektorí cirkevní otcovia toto vykladali ako sviatosť eucharistie a krstu. „Krv a voda mohli v širšom zmysle poukazovať na zmierne a životodarné pôsobenie Ježišovej spásnej smrti“. Toto vyjadruje aj záver modlitby, „a tak si otvoril ľuďom prameň nesmrteľnosti.“ Ježišovo prebodnuté srdce, z ktorého vyteká krv a voda, sa tak stalo prameňom nesmrteľnosti pre veriacich v Krista.

Po týchto slovách sa táto modlitba končí krátkou doxologiou: „Spasiteľ náš, sláva tebe“.