Triteizmus

Triteizmus je grécke slovo, ktoré znamená: trojbožstvo. Je to bludná náuka, ktorá hlásala, že tri božské osoby sú aj tri božské prirodzenosti, teda traja bohovia, lebo koľko je osôb, toľko musí byť aj prirodzeností. Tým sa teda popierala dogma o jedinom Bohu. Cirkev tento triteizmus opätovne odsúdila tým, že stále učila dogmu o tajomstve Najsvätejšej Trojice. Z toho tajomstva vyplýva, že na Boha nemožno aplikovať zásadu, podľa ktorej je toľko rozdielnych prirodzeností, koľko je rozdielnych osôb.

Zástancovia tohto bludného učenia:

Alexandrijský filozof a kresťanský exegéta Aristotela Ján Philoponus (zomrel okolo roku 565). Podľa neho sú tri božské osoby tri individuá božstva, podobne ako traja ľudia sú tri individuá ľudského druhu.

Kanonik Roscelin z Compiegne (zomrel okolo roku 1120). Učil, že tri božské osoby sú tri reality, vzájomne od seba oddelené. Spojené sú len morálne (zhodou vôle a moci). Toto učenie bolo odsúdené na synode v Soissons (1092).

Gilbert z Poitiers (†1154) predpokladal reálny rozdiel medzi Bohom a božstvom. Teda existuje reálny rozdiel medzi božskými osobami a Božou podstatou, takže v Bohu vznikli tri osoby + božstvo. Tento blud, ktorý podľa jeho spisu možno ťažko dokázať, bol odmietnutý na konzistóriu v Remeši (1148) za prítomnosti pápeža Eugena III.

Opát Joachim z Fiore (+1202) chápal jednotu troch božských osôb ako jednotu kolektívnu. Jeho blud bol zavrhnutý na Štvrtom lateránskom koncile (1215).

Anton Günther (+1863) učil, že božská podstata sa strojnásobí. Tieto tri podstaty medzi sebou spája sebavedomie a takto vytvárajú formálnu jednotu. Jeho triteistický výklad zavrhol pápež Pius IX.