www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
http://zoe.sk/?zoepedia&heslo=Trojica+-+Najsv%E4tej%9Aia+Trojica+v+Trad%EDcii
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Teológia > Zoepédia

Dnes je: 26. apríl 2017     Meniny oslavuje: Jaroslava

Zoεpédia - náhodný výber: Trojica - Boh Trojje..., Démonický, Cirkev ako rodina - ....     pohľadnice

PaedDr. František Dancák | Čítanosť(6547)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu

Trojica - Najsvätejšia Trojica v Tradícii

Trojica - Najsvätejšia Trojica v Tradícii

Cirkev už od svojho prvopočiatku vyznávala vieru v najsvätejšiu Trojicu, najmä v liturgii. Hlásajú ju tiež krstné formuly, symboly a chváloslovia (doxológie), ktorými kresťania zakončievali svoje modlitby. Zjavenie Najsvätejšej Trojice žili v každodennej skúsenosti a neviedli o tom špekulatívne diskusie.

1. Svedectvá z kultového života prvotnej Cirkvi

a/ Forma krstu, ktorú Cirkev vždy užívala, a najstaršia prax trojitého ponorenia alebo poliatia v mene troch osôb, svedčí o všeobecnej viere v Trojjediného Boha.

Svedčí o tom najmä Didaché (r. 90-100) takto: „Krstite v mene Otca i Syna i Svätého Ducha... Vylej na hlavu trikrát vodu v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.“

b/ Apoštolské vyznanie viery, ktoré siaha až k polovici 2. storočia. Vo svojej staršej forme je identické so starorímskym krstným symbolom.

c/ Vieru v Najsvätejšiu Trojicu vyjadrujú starokresťanské doxológie (chváloslovia), ktoré dávajú úctu Otcovi, Synovi i Svätému Duchu. Kresťanský starovek ich pozná v dvoch formách:

Koordinujúca: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Subordinujúca: Sláva Otcu skrze Syna v Duchu Svätom.

V bohoslužbách východnej cirkvi je toto slávoslovie zreteľné dodnes. Vidíme to zvlášť na večierni v piesni Svetlo tiché, kde „ospevujeme Otca i Syna i Svätého Ducha, Boha...“ Ale tiež aj inde.

Svedectvá Otcov - Prednicejskí Otcovia

Už v 2. a 3. storočí sa niektorí snažili rozriešiť problém troch božských osôb. Z tejto teórie vznikli mnohé bludy (subordinacionizmus, modalizmus). Je pochopiteľné, že v prvých dobách nebolo ľahké dať presvedčivé odpovede na námietky protivníkov. Apoštolskí Otcovia však od najstarších čias trojičné učenie vyjadrovali rečou Svätého písma. Boli to:

Sv. Klement Rímsky (†101), pápež, je pôvodcom spisu, ktorý sa nazýva List korintským veriacim. V ňom píše: „Či nemáme jedného Boha a jedného Krista a jedného Ducha milosti?“  A ďalej: „Ako totiž Boh žije i Pán Ježiš Kristus žije i Svätý Duch, viera a nádej vyvolených.“

Sv. Ignác Antiochijský, „biskup Sýrie“, v liste určenom veriacim v Magnézii používa trinitárne formuly. Píše: „Buďte poddaní biskupovi a sebe navzájom, ako Kristus bol poddaný Otcovi podľa tela a apoštoli (boli poddaní) Kristovi a Otcovi a Duchu.“

Sv. Irenej, najstarší spomedzi tzv. starokatolíckych Otcov, píše: „Cirkev... prijala od apoštolov a ich učeníkov vieru v jedného Boha, Otca všemohúceho... a v jedného Ježiša Krista, Božieho Syna... a v Ducha Svätého. Toto učenie, ktoré obdržala a túto vieru chráni starostlivo.“

Tertulián (+220): „Dielo evanjelia, podstatu Nového zákona tvorí Otec, Syn a Duch Svätý, - tri vierou, jeden Boh.“ Od neho pochádza výrok: „Tri osoby, jedna podstata.“

Sv. Cyprián (+258): „Pán hovorí: Ja a Otec sme jedno, a opäť je písané o Otcovi a Synovi a Duchu Svätom: a títo traja sú jedno.“

Viera v Trojjediného Boha a Božiu spolupodstatnosť je v prednicejskej dobe najlepšie vyjadrená v slávnom dogmatickom Liste pápeža Dionýza (259-268) biskupovi Dionýzovi z Alexandrie, ktorým zavrhuje predchádzajúce bludy a herézy popierajúce tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Treba však zdôrazniť, že aj rozhodnutie Nicejského koncilu (325) nebolo ničím novým, ale organickým rozvojom od počiatku verejného a vedeckou teológiou stále jasnejšie chápaného učenia Cirkvi o Najsvätejšej Trojici. Toto všetko pomohlo presne formulovať dogmu o Najsvätejšej Trojici.

3. Svedectvo Otcov - Ponicejskí Otcovia

Ako už bolo spomenuté, Nicejský koncil v roku 325, ktorý bol prvý zo všetkých cirkevných všeobecných koncilov,  vystúpil proti Ariovi (†336), zavrhol jeho blud a definoval pravoverné učenie Cirkvi. Vyhlásil dogmu, že Ježiš Kristus, Boží Syn, je pravý Boh, jednej podstaty s Otcom. Týmto vyhlásením Nicejský koncil urobil veľký krok vo formulácii kresťanských dogiem. Zásluhu má na tom predovšetkým sv. Atanáz, ktorý vynikal v dišputách s ariánmi, a ktorý najlepšie vyjadril vzťah Syna k Otcovi. Vyjadril to najmä vo svojich Rečiach proti Ariánom. V nich sa veľmi dôkladne vyrovnáva s arianizmom.

Vo svojom učení neostal osamotený. To preto, že ponicejským Otcom pripadla úloha naďalej brániť učenie o Najsvätejšej Trojici proti arianizmu a macedonianizmu. Ariáni boli politickí silní a zmocnili sa biskupských stolcov. K vážnym diskusiám dochádzalo predovšetkým vo východnej časti cisárstva. Malo to politické následky a často dochádzalo k zosadzovaniu biskupov a k ich vyhnanstvu.

Bol to už spomínaný sv. Atanáz z Alexandrie (†373), veľký obranca Kristovho božstva,  ktorý bol päťkrát poslaný do vyhnanstva. Ďalej to boli traja vynikajúci teológovia (kappadóčania): sv. Bazil Veľký (†379), sv. Gregor Naziánzsky († c. 390), zvaný „teológ“, a ich najlepší priateľ  sv. Gregor Nyssenský (†394); sv. Cyril Alexandrijský (†444). Títo museli pozdvihnúť svoj hlas aj na obranu božstva Svätého Ducha. Výsledkom tohto boja o pravú vieru bolo potvrdenie novým koncilom, ktorý sa zišiel v Carihrade v roku 381.

Z latinských Otcov sv. Hilár z Poitiers (†367) - „Atanáz Západu“ a sv. Ambróz z Milána (†397). Zvlášť to bol sv. Augustín (†430), ktorý prevyšuje cirkevných Otcov tak osobnými vlastnosťami, ako i svojou činnosťou. Bol vybavený rozsiahlym vzdelaním, nedostižný jasnosťou a prenikavosťou ducha a schopnosťou samostatne zužitkovať podnety, ktoré prichádzali k nemu zo všetkých strán. Jeho pätnásť kníh o Trojici - De Trinitate - sa nahradila až dovtedy na Západe prevládajúca dejinnospásna forma náuky o Trojici. V úvode tohto veľkého diela sa odvoláva na to, že tí, čo pred ním písali o Najsvätejšej Trojici, súhlasne vyznávali Trojicu božských osôb, ktoré sú jednej podstaty.

V 4. storočí bola definitívne ustálená aj filozofická terminológia, vzťahujúca sa na Najsvätejšiu Trojicu.

To, čo je v Bohu jedno, sa označuje:

   gréckymi slovami: fysis, usia,

   latinskými slovami: essentia, substancia, natura,

   slovenskými slovami: podstata, substancia, tiež prirodzenosť.

A čo je v Bohu tri, sa označuje:

    & nbsp;   &n bsp;   &nb sp;  gréckymi slovami: hypostatis, prosópon,

   latinskými slovami: persona, aj hypostatis,

   slovenskými slovami: osoba, aj hypostáza.

Autor: PaedDr. František Dancák - všetky heslá od tohto autora (61)

Copyright © 2006-2010 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok |

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2010 zoε