www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
https://zoe.sk/?citaren&id=158
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 3. august 2021     Meniny oslavuje: Jerguš

Zoεpédia - náhodný výber: Syropôstna nedeľa, Diabol má svoje 3 ob..., Fokoláre.     pohľadnice

01.03.2006 | Spiritualita | Daniel Černý | Čítanosť(6661)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Znovunájdenie stromu života

Znovunájdenie stromu života

Mnohí naši cirkevní otcovia nazývajú svätý Pánov Kríž stromom života. Aké však boli osudy dreva svätého Kríža od zmŕtvychvstania Pána až do dnešných dní?

Doba útlaku

Kristovo slávne vzkriesenie v Nedeľu Paschy a vyliatie Svätého Ducha na apoštolov, ako im to aj sám Pán prisľúbil, spôsobili, že radostná zvesť sa hlásala celému stvorenstvu a „Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení“ (Sk 2,47). Veriaci správne chápali, že nový a večný život, ktorý sme dostali, je zadarmo. Zaplatil za neho Kristus svojou smrťou na kríži. A tak mnohí putovali do Jeruzalema uctiť si miesto, kde sa dosiahla naša spása. Zástupy pútnikov sa však nepáčili pohanskému cisárovi Hadriánovi. Prikázal postaviť pohanský chrám  nad miestom ukrižovania, aby tak prekazil kresťanom ich úctu. V skutočnosti im však preukázal službu. Vďaka tomu (počas celej doby, keď bolo kresťanstvo v ilegalite) všetci s istotou vedeli, že miesto ukrižovania sa nachádza priamo pod chrámom. A tak si jeruzalemskí kresťania zachovali presväté a dôležité miesto v svojich srdciach, odovzdávajúc ho z generácie na generáciu.

Na scénu vstupuje cisár Konštantín

Práve vďaka týmto dobrosrdečným a svätým ľuďom sa jeruzalemský biskup Makarios, ktorý tiež vedel o tomto mieste, rozhodol požiadať nového panovníka Konštantína, aby toto miesto,  pre kresťanov také dôležité, obnovil. A tak v rokoch 325 až 326 (počas Prvého ekumenického snemu v Nicei) pozval cisára Konštantína, aby zbúral pohanský chrám postavený nad svätými miestami vo Svätom meste. A Konštantín do Jeruzalema poslal svoju zbožnú matku Helenu, ktorá vždy túžila nájsť Pánov kríž, aby na to dohliadla. Podľa niektorých prameňov tam však Helena išla kvôli hriechom svojho syna – cisára Konštantína, ktorý krátko po svojom návrate z nicejského koncilu zabil svojho syna z predchádzajúceho manželstva Crispa a dobodal svoju ženu Faustu. Preto sa jeho matka, ktorá bola už niekoľko rokov kresťankou, vydala pravdepodobne z Neapola na púť do Svätej zeme, aby prosila o odpustenie hriechov svojho syna. 

Prekvapivé objavy pri vykopávkach

Zo spisov Euzébia, cézarejského biskupa (265-340), sa dozvedáme, že na výkopových prácach sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. Pri rúcaní pohanského chrámu a priľahlých budov našli viac než len jaskynný hrob vzkriesenia. Odkryli tiež golgotskú skalu a starobylý malachitový lom, kde boli objavené tri kríže neďaleko Kalvárie. Napísal: „Práca bola uskutočnená a vrstva za vrstvou zeminy sa stávali viditeľnými, a úctyhodný a najsvätejší pamätník Spasiteľovho vzkriesenia sa nám nad mieru našich nádejí ukázal, svätá zo svätých, jaskyňa… svojou samotnou existenciou prinášajúca jasnejšie svedectvo vzkriesenia nášho Spasiteľa než hocijaké slová."

Sviatok kríža Encnia

Vo Veľkonočnej kronike (Chronicon Paschale) sa tvrdí, že svätý Kríž bol nájdený 14. septembra. Aj my do dnešných dní slávime sviatok Povýšenia svätého Kríža v tento deň. Sviatok bol ustanovený v roku 335 v Jeruzaleme. Jeho podkladom bolo posvätenie Baziliky Vzkriesenia dôstojne slávené biskupmi, ktorí sa zhromaždili na sneme v Týre. Sviatok sa volal Encnia. Spolu s Bohozjavením a Paschou bol najdôležitejším sviatkom vo vtedajšom kresťanskom kalendári. Krása sviatku priťahovala množstvo veriacich a mníchov z Mezopotámie, Sýrie, Egypta a Tebaidy a iných provincií, nehovoriac o laikoch oboch pohlaví. Nie menej ako štyridsať až päťdesiat biskupov cestovalo zo svojich eparchií, aby sa v Jeruzaleme zúčastnilo tohto sviatku. Celý sviatok trval osem dní. Potom sa, ako mnoho iných sviatkov, rozšíril do Konštantínopola, a nakoniec do Ríma.

Spomienky pútničky na Veľký piatok

O úcte svätého Kríža v Jeruzaleme okolo roka 380 nám podáva správu pútnička Etéria. „Na Veľký piatok sa o ôsmej ráno veriaci a mnísi zhromaždili v kaplnke kríža a na tomto mieste sa diala ceremónia úcty. Biskup sedel na svojom tróne, pred ním bol stôl prikrytý plachtou a okolo neho stáli diakoni. Postriebrený relikviár bol prinesený a otvorený a sväté drevo Kríža bolo s aj ceduľkou položené na stole. Biskup vystrel ruky nad sväté relikvie a diakoni hľadeli spolu s ním, zatiaľ čo veriaci a katechumeni prichádzali jeden po druhom pred stôl, poklonili sa a pobozkali Kríž. Dotkli  ho čelami a očami, pretože  bolo zakázané dotknúť sa ho rukami. Táto ostražitosť bola potrebná, keďže sa hovorilo, ako jedného dňa jeden z veriacich, ktorý akože pobozkal Kríž, bol taký bezcharakterný, že z neho kúsok odhryzol a vyniesol ho von ako relikviu. Je povinnosťou diakonov zabrániť zopakovaniu takého zločinu.“ Sv. Cyril, ktorý tiež spomína túto ceremóniu, dodáva dôležitý detail, že „celý obývaný svet je plný drevom Kríža“. Dodáva tiež niektoré informácie o striebornom relikviári, ktorý obsahoval pravý Kríž. V niektorých ďalších pasážach nám Etéria hovorí tiež o kaplnke Kríža (postavenej medzi bazilikami Anastasis a Martyrion), ktorá hrá dôležitú úlohu v paschálnej liturgii v Jeruzaleme.

Identifikácia pravého Kríža

Okolo roka 395 svätý Ján Zlatoústy píše o nájdení troch krížov cisárovnou Helenou spolu s inými, ktorí doložili túto pozoruhodnú udalosť. S touto udalosťou sa spája aj väčšine veriacich známy príbeh o identifikácii pravého Kristovho Kríža spomedzi troch nájdených krížov. Cisárovná Helena chcela zistiť, ktorý kríž je pravý. Preto prikázala, aby sa postupne dotkli s krížmi jednej ťažko chorej ženy. Po dotyku pravého Kríža žena zázračne vyzdravela. Vtedy biskup Makarios Kríž vysoko vyzdvihol, aby ho všetci videli. Na našich ikonách ho vidíme, ako má v rukách okrem Kríža aj zelené bylinky (najčastejšie bazalku) ako symbol životodarnosti Kristovho Kríža. Nakoniec Konštantín započal stavbu chrámu nad svätými miestami. Počas križiackych výprav bola Bazilika svätého hrobu dokončená tým, že zastrešila pod jednou strechou všetky rozptýlené sväté miesta. Dnes, po požiari, zemetraseniach a vojnách, sa bazilika znova hrdo vypína.

Úcta ku Krížu v Rímskej ríši

Zákony Teodózia a jeho syna Valentiniána III. (Cod. Justin., I, tit. VII) zakazovali pod najprísnejšími trestami akékoľvek maľby, rezby alebo rytiny kríža na chodníkoch, aby tento velebný znak našej spásy nebol pošliapaný nohami. Tento zákon bol upravený Trulánskym snemom v roku 691 (kánon LXXII). Julián Apostata však podľa svätého Cyrila Alexandrijského (Contra Julian., VI, in Opp., VI) učinil zločinom pre kresťanov, ak budú uctievať drevo Kríža, kresliť jeho symbol na svoje čelá, vyrývať si ho na vstupy do svojich príbytkov. Svätý Ján Zlatoústy viackrát spomína vo svojich spisoch úctu ku Krížu. Za všetky aspoň jednu: „Králi odstraňujúci svoje diadémy berú kríž, symbol Spasiteľovej smrti. Na purpure, kríž. V ich modlitbách, kríž. Na ich zbraniach, kríž. Na prestole, kríž. Cez celý vesmír, kríž. Kríž žiari jasnejšie ako slnko“ Úcta ku Krížu bola taká veľká, že v časoch ikonoborectva bol kríž symbolom, ktorý sa mohol ďalej používať.

Koľko úlomkov Kríža vlastne existuje? 

Mnohí sa pýtajú, koľko úlomkov Kríža existuje. Odpoveď na túto otázku sa pokúsil sformulovať francúzsky architekt Charles Rohault de Fleury vo svojej knihe „Les instruments de Passion“, ktorá vyšla v Paríži v roku 1870. Vyrátal, že ak by sa všetky vtedy známe úlomky zo svätého Kríža pospájali, vyplnili by iba tretinu jeho skutočného rozmeru. Tradícia hovorí, že pri druhom a slávnom Kristovom príchode sa všetky drobné úlomky spoja dovedna, každý príde na svoje pôvodné miesto a svätý Kríž bude znova kompletným.

Čo to znamená pre nás?

Pre nás, ktorí sa tohto momentu môžeme, a nemusíme dožiť, však bude rozhodne dôležitejšie,  aby sme vždy, každý jeden deň, dokázali niesť naše kríže s pohľadom upretým na Krista. On nám svojím utrpením, krížom a vzkriesením (ktoré od kríža rozhodne nemôžeme odlúčiť) nielen ukázal cestu, ale aj ponúkol nový a večný život, ktorý je v ňom.    & nbsp;

Zdroj: Slovo 05/2006
Autor: Daniel Černý - všetky články od tohto autora (9)

všetky súvisiace odkazy (5) »

Kríž - symbol „par excelance“
01.03.2006 | Spiritualita | Slovo 05/2006 | Čítanosť(10602)
Kríž - symbol „par excelance“
Zamyslenie
01.10.2005 | Duchovné články | Slovo 19/2005 | Čítanosť(6162)
Zamyslenie
Vyniesol naše hriechy na svojom tele na kríž
01.06.2003 | Duchovné články | Slovo 06/2003 | Čítanosť(6649)
Vyniesol naše hriechy na svojom tele na kríž

všetky súvisiace články (11) »

všetky súvisiace životopisy svätcov (7) »

všetky súvisiace heslá (7) »

 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε