www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
https://zoe.sk/?citaren&id=479
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 17. jún 2024     Meniny oslavuje: Adolf

Zoεpédia - náhodný výber: Kajúci kánon sv. And..., Kantor, Triteizmus.     pohľadnice

13.11.2007 | Duchovné články | Čítanosť(9098)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(1)

Môj Boh nemlčí

Môj Boh nemlčí

Prvýkrát som o Pánu Ježišovi počula od celkom neznámeho muža, keď som čakala na autobus. Dnes môžem povedať, že som vtedy pocítila poriadny šok. Nikto mi predtým nerozprával veci, ktoré vtedy nabúrali celý môj život (mala som 21 rokov) a asi prvýkrát som sa seriózne začala zaoberať otázkou existencie Boha. Ale prešlo ešte veľa času, kým som urobila prvý krok smerom k Bohu. Bolo to o rok neskôr, keď z lásky k chlapcovi, s ktorým som chodila, som bola ochotná „podstúpiť“ (nič iné to pre mňa neznamenalo) prípravu na krst. Pripravovali ma milé sestričky a rozprávali mi nezrozumiteľné veci: že pre mňa sa Boží Syn obetoval, že ma Boh pozná po mene a má so mnou svoj plán. Počúvala som to, snažila som sa presvedčiť svoju myseľ, že je to možné, aby bol Boh takýto, ale srdce ešte nevidelo pre hmlu. Vtedy mi stačilo, že ma moja budúca svokra prijme. Svadba v chráme sa mi páčila ako myšlienka a nedeľné návštevy chrámu sa mi zdali znesiteľné. No a raz až dvakrát ročne predstúpiť pred kňaza a porozprávať svoje hriechy, to by som asi tiež zvládla. Veď už budem vydatá a hriech, v ktorom som žila – predmanželský sexuálny život, bude za mnou. Ja si budem ďalej žiť pekne pre seba na zemi a s Bohom sa raz na konci svojho života stretnem v nebi. Netušila som, čo je to mať s Pánom vzťah. Myslela som si, že ho nezaujíma môj pozemský život.

Potom som však začala vnímať nedostatok šťastia. Bol to dôsledok hriechu, v ktorom som bola až po krk. Prvýkrát vo svojom živote som nariekala nad sebou, nevedela som si nikde nájsť miesto a noci boli peklom. Dobrovoľne som sa vzdala hriešnych skutkov a vzťahov. To ma zachránilo. Po mesiaci som už bola schopná toto blúdenie v hriechu pomenovať a vyznať ho pred Pánom. Dokonca to bola moja prvá spoveď. Vtedy som skutočne hľadala Božie odpustenie.

Začala som maličkými krokmi prijímať najprv Božie pravdy, sviatosti, sem-tam som kľakla pred Pánom so slovami vďaky a prosieb. V tom období bolo pre mňa povzbudzujúce, že moja ateistická rodina prostredníctvom mojej sestry robila zmeny v životných postojoch. Myslím, že najväčší dar na mojej ceste za Pánom je moja sestra. Začala hľadať Pána skôr ako ja a ocitla sa oveľa skôr pri jeho nohách – počúvala, čo jej hovorí a konala skutky viery, ktorým som ešte ja nerozumela.

Stalo sa však, že som nemohla otehotnieť. Po 3 rokoch som síce bola tehotná, ale v 3. mesiaci lekár zistil, že dieťatku nebije srdiečko. To bolo obdobie najstrašnejšieho smútku, aký som zažila. V tejto zúfalej situácii som sa otvorila Bohu. Tento moment považujem za čas, keď som skutočne začala chodiť s Pánom. Dokonca za najplodnejšie obdobie svojho kresťanstva považujem, že som sa ocitla tak ďaleko od Pána a tak hlboko som klesla, že som musela svojím vnútorným hlasom kričať na Pána. Vtedy som si totiž uvedomila svoju bezmocnosť, neschopnosť, strašnú tmu a to, že som ďaleko od neho.

Doteraz som veľa vecí nepochopila, prečo sa mi stali, ale viem, že tieto chvíle ma priblížili k Pánu Ježišovi a on zo mňa orezával (a to je veru bolestný proces) nahnité miesta, aby zachránil zdravé drevo. Aj teraz sa mi stáva, že padám. Sú oblasti, v ktorých by som rada bola pánom situácie ja. Keď sa obzriem dozadu, zisťujem, že Pán ma takto zbavil už mnohých hriechov: sexuálnych, fajčenia, okultných praktík (nasledovanie New Age myšlienok, hudby, horoskopov, povier, iných bohov), čítania nevhodnej literatúry či časopisov, ale aj vnútorných postojov: odsudzovanie iných, pýcha, neochota robiť nezištné skutky a nič za ne nečakať, nechuť deliť sa.

Viem o svojich ďalších nedostatkoch a určite sú na rade na mojej ceste k zrelosti. Viem, že niektoré z nich si držím a nedokážem sa ich sama vzdať. Boh mi veľmi často ukazuje vo svojom slove ich existenciu. Ukazuje mi, aký k nim má postoj a čo ma čaká, ak sa ich budem držať. Tiež mi ukazuje, aký je život svätých ľudí. Niekedy ma presvedčí svojím slovom, ale niekedy musia nastať chvíle, keď ja sama volám a kričím k Bohu: Pane, vylieč ma z toho! Nechcem to! Odovzdávam ti to! A Boh doteraz nikdy neostal mlčať. Pre mňa je teda svätosť niečo, čo môžem dosiahnuť. Dá sa to. Svätosť je pre mňa pocit úplnej jednoty: som len ja a môj Pán.

Denne čítam Božie slovo a veľmi sa snažím nevynechať ho. Bez neho by som sa nechala oklamať. A osobná modlitba trvá od niekoľkých minút až po celý deň. Sú také dni, že každý môj krok vnímam ako krok v Božom svetle. To sú chvíle, keď ľudia z môjho okolia nemôžu pochopiť môj úsmev – neschádza mi totiž vôbec z tváre.

 

Katarína (34 rokov)

 

spracovala Marica Kipikašová

Zdroj: Slovo 2007, č. 15.
 
Re: rozumiem Ti (Jana Bajuszová)
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε