www.zoe.sk - E-zine Prešovskej archieparchie
https://zoe.sk/?citaren&id=480
Zoε - e-zine Prešovskej archieparchie

Mapa stránokÚvod > Zoe > Čitáreň

Dnes je: 17. jún 2024     Meniny oslavuje: Adolf

Zoεpédia - náhodný výber: Boh - Božia pravdovr..., Lazárova sobota, Jubilejný rok.     pohľadnice

13.11.2007 | Publicistika | Čítanosť(5860)
Vytlačiť na tlačiarni | Poslať ako tip známemu | Komentáre(0)

Krása pod Božou autoritou

Krása pod Božou autoritou

Radi zvykneme hovoriť, že niečo je veda alebo umenie. Čo všetko je však ukryté v tomto súdku? Hranica, ktorá kedysi oddeľovala ľahké žánre od tzv. vážnych sa v priebehu jedného storočia nesmierne posunula. Umenie je však náš lakmusový papierik. Je membránou, ktorá pohlcuje naše sny, sklamania, túžby, poklesky.

 

Nie je ťažké pochopiť, že tento druh ľudskej činnosti je interaktívny. Maliar väčšinou maľuje obraz pre divákov, tak ako herci pre nich hrajú. Speváci spievajú, ako im pískame... Aké sú to farby, ktoré chceme vidieť? Aké slová chceme počuť? Aké piesne nás majú dojímať, či dokonca meniť? Čo o nás bude budúcim vekom hovoriť profil umeleckej tvorby našej generácie?

Vlastne sa teraz budeme opakovať. Veľmi dobre vieme, že chceme piesne, ktoré sú o ničom, ale spieva ich akási hviezdička. Divadlo nechceme vôbec. Ešte tak v podaní našich vlastných detí. V tejto oblasti sa nasycujeme brakom, množstvom rýchlych smrtí a ešte rýchlejších komisárov. Z výtvarného umenia nás baví len to úžitkové. Nábytok, dizajn, obkladačky, nezvyklý tvar lustra. Je to istý druh závislosti. To slovo si, prosím, prečítajte dva razy. Je to druh závislosti.

Je to neschopnosť vybočiť z davu. Je to vzdávanie sa intelektuálnych hodnôt. Ako sa táto rezignácia dotýka duchovnosti?

 

Všetko so všetkým súvisí. Cítime, že skutočné umenie kdesi existuje. Ale ako by bolo vzdialené, nedostupné. Umenie pre nás znamená leto, cestovanie, vodu a ak už naozaj nie je čo robiť, využijeme nejaký fakultatívny výlet. Pozrieme si múzeum, chrám, fresky. Takto sa umenie stáva múmiou v starobylom sarkofágu, ktoré je inak pomerne zbytočné.

Pocit integrity – snáď je to pud sebazáchovy – nás vedie k ďalekosiahlym záverom. Naša viera v Krista sa stáva filtrom, cez ktorý sa komerčné umenie nedostane. Je to akási rovnica. Ak máš vieru, nemáš doma komerciu. Ak jej máš menej, pribudne komercie.

Kresťanstvo ponúklo vstup Svätého Ducha do akejkoľvek oblasti života. Kresťan nie je automat. Ani na túto tému sa nebudeme hádať. Nemôže byť dobrým manažérom, počítačovým expertom, a pritom znalcom Dostojevského. Ale situácia, v ktorej žijeme, hovorí o nás zlé veci.

Po revolúcii sa nám podarilo znova vybudovať mnoho inštitúcií, ktoré komunisti zničili. Medzi úlohy, ktoré sme dosiaľ nezvládli, patrí umenie. Kresťania na Slovensku nemajú svoju vlastnú televíziu. Časopisy a noviny bojujú o prežitie. Divadiel alebo výstav je ako šafránu. Jediné, čo ešte vieme, je zobrať gitaru a pokúšať sa o gospel. Ešte aj kresťanské knihy musia istým spôsobom podliehať požiadavke trhu.

Umenie pracuje na základnom princípe. Vychádza z reality a zasa sa vracia, aby ju ovplyvnilo. Takto dosahuje katarzný, očistný zmysel. Toto je doménou kresťanov. Meniť. Hľadať vnútorné spojivá, ktoré sa končia v Kristovi. Lebo ak niekto číta Bibliu, dozvie sa, že on je všetko vo všetkom.

 

Tak, ako žijeme v bludnom kruhu našej spoločnosti, taký je aj tento článok. Budeme sa opakovať. Predstavme si teraz letnú idylu. Kamarátka, ktorá pracuje v komerčnom rádiu, chce vidieť San Pietro. Je to desať rokov, čo som ho nevidel.

Usporiadatelia využívajú fintu, ktorá má možno hlbší koreň, ak ho vykopeme. Museli sme objaviť malé sociálne zariadenie neďaleko chrámu, obetovať nejaké drobné, aby sme si obliekli dlhé nohavice. Inak by nás nevpustili do chrámu. V rímskom teple je to nepohodlie. Donútili nás aspoň obmedziť (ak nie zamedziť) našu súčasnosť v prospech večnosti. V prospech večnosti Michalangela, Bramanteho... Ak už nepovieme, že v prospech večnosti prvého umelca, muža, ktorý sa označil ako Slovo. Prijímame to nepohodlie, lebo v chráme je ozaj príjemne, zvlášť pri hrobkách pápežov, a takto môžeme vidieť jedny z vrcholov výpovede umelcov o Kristovi.

Predstavte si jednu pani z nášho zájazdu. Vo vatikánskych múzeách zbadala nahých ľudí. Pohoršila sa. Ani sa nepohli, boli kamenní. Sochy. Chcem sa opýtať: čo je prirodzené a čo neprirodzené? Nahé sochy alebo jej dcéra oblečená poplatne dnešnej móde? Keby ste sa jej opýtali, prečo má šaty, ktoré by sa ešte pred pár rokmi hodnotili ako radikálne vyzývavé, odpovedala by asi toto: Je horúco, a nosia to všetky ženy. Aj Rimanky.

Dobrý argument stojí groš! Čo iné nám povedalo toto dievča, ak nie to, že kult tela je dobrý. Že všetko, čo jej povedali všetky filmy jej života, chce naplniť. Či už to vie, alebo nie! Teda všetko, čo žiada telo, čo je rýchlo viditeľné, má prednosť. Zaujímavé je, že odhaľovanie tiel nás nevedie k poznaniu ich krásy, ale prinajmenšom k záverom, ktoré nám tak veľkoryso ponúka propaganda médií. Je teplo, veď aj hviezdy nosia minisukne a kdejaké výstrihy.

A sme doma. Nerád vás z  Ríma vraciam domov, ale všimnite si. Je to otázka kultúry a umenia. Majstrovsky zvládnutá práca majstra, telo človeka, nepriniesla mojej milej tete krásu ani radosť. Ale jej vlastná dcéra jej neprekážala. Ja v tom vidím akýsi zlatý rez myslením priemerného občana a tradičného kresťana.

Zadusili sme v sebe mnohé plamienky božskej inšpirácie a nechali sa rozhorieť iným, nie však od neho. Nie je možné sýtiť dušu brakom, či už profánnym, alebo dokonca pod hlavičkou kresťanstva, a potom očakávať audienciu bytosti prvej rýdzosti, ktorou je Kristus. Jeho Matka, ktorú toľko ospevujeme.

Obmedzovať sa, byť striedmi, neodoprieť si hodnoty duše. Toto je predsa vklad nás kresťanov do generácií našej civilizácie.

Nie je možné vyžiť na lekvári... chceme aj bielkoviny, aj všetko, čo náš organizmus potrebuje. Nie je možné žiť bez umenia. Nie je možné ignorovať ho v mene komercie. Nie je možné ignorovať vôľu Boha a jeho víziu sveta. To, čo nazývame kategóriami, ako sú krása a pravda. Prosím, zasa sa zastavme, odpočiňte si, je naozaj teplo. Pravda a krása. Tie slová patria k sebe. Nevyhnutne.

V rozprávke sa pýta Červená čiapočka svojej starej mamy základné veci: Prečo máš veľké oči? Aby som ťa lepšie videla! .... Rovnako uši, aby lepšie počula. Človek je neopakovateľná bytosť, ktorej duch a duša, ale aj telo potrebujú vyjadriť hlbšie dôvody svojich hnutí v umení.

Vošli sme spolu pomyselne do San Pietro, prechádzame jeho tisícorakými zákutiami. Prečo nás jeho návšteva nepohltila, prečo to trvá tak krátko? Predstavte si inú letnú destináciu. Tropický ostrov, Tahiti, či ostrov troška hádam aj slovenský, Madagaskar. Keď tam pred stáročiami pôvodní obyvatelia držali v rukách zlato, nepoznali jeho hodnotu. Keď držali knihy, boli im nanič. Nepoznali kód na ich lúštenie, písmo. Pomáhajme svojim očiam, aby boli veľké, a rovnako aj ušiam, aby mohli pochopiť zámer, ktorý dal v umení!

Touto vetou sa nevraciame do renesancie, do časov humanizmu. Kategória krásy, dobra a pravdy nemôže obstáť bez autority Boha. Poznajme spolu jeho vôľu pre náš čas! Tak, ako ju má pre rôzne oblasti nášho života v Cirkvi, má ju aj pre umenie. Priznajme si, k čomu nás vedie. Potrebujeme konzumovať umenie. Chceme umenie San Pietra, ktoré nás vzápätí obdarí pohľadom k prvému umelcovi, k veľkému Spasiteľovi. Ak ho teda chceme, počúvajme vôľu nášho Vládcu. Toto umenie treba vytvoriť aj pre túto generáciu. Ako sa to pekne povie – treba... Aj tieto slová vás vyzývajú k modlitbe za naplnenie tejto vízie Boha a vašich bratov!

Umenie sa začína v rodine. Dobrou knihou z našej kresťanskej komunity, našou animovanou rozprávkou, našou hudbou. V priaznivom pomere k dielam svetového významu. Načo máme také veľké oči a uši? Aby sme mohli poznať rozhodnutie Vládcu. Aby sme poznali, čo veľké tu bolo. Aby sme hľadali Pánových vyvolených. Tak, ako Izrael objavil Dávida, ktorého verše dodnes radi počujeme a vidíme. Pozrite sa na ich rytmus, na ich nostalgiu a vzápätí neočakávaný výbuch entuziazmu v Pánovi.

Chcime Pánovu cestu. Je dobrá? Je dobrá! Chcime vytvoriť atmosféru, v ktorej sa vytvorí a položí základ. Podchytiť našich Dávidov a vychovať ich, aby ich oči a uši boli veľké, a budú vidieť a počuť! Nechať rásť nové umenie Ducha. Ján hovorí, že vidí vzchádzať nový Jeruzalem. My uvidíme nové umenie, ktorého stredom je Pán. Vyhraďme si túžbu po novom. Po novej literatúre, po nových filmoch a hrách!

Umenie je ako víno, musí dozrieť. Je ako zrno. Celú zimu sa ukrýva, a potom priniesie nové plody na úrodných poliach. Urobte viac ako doteraz. A uvidíte, čo všetko sa odrazu bude diať! Lavína sa vždy začína jedným malým zaklopaním!

 

Nútite ma opýtať sa, či film môže legalizovať eutanáziu. Môže legalizovať drogy? Je taký nevtieravý, je to len a len príbeh.... Kto nás vytrhne z tohto zlého veku? Z veku, kde nevidíme pre oči a nepočujeme pre uši zaplnené hlukom posledných hitov. V akom pomere ste za ostatný mesiac videli negatívne javy v filmoch k tým filmom, ktoré sú len pozitívne? Do akej farby ste namočili oči, takú budú mať! Aby som sa vrátil k Vatikánu, jeden z jeho obyvateľov, Pavol VI., hovoril, že kresťana zabíja jeho vlastná nevedomosť.

Koľko ničotných filmov uvidíme, kým začneme rázne požadovať naše! Kto nám ho premietne, keď nemáme na to organizáciu, databázu, kádre? Keď nemáme v sebe Ducha, ktorý by naplnil túto očividnú požiadavku. To, čo Duch teraz hovorí cirkvám.

 

Je v nás mnoho horkosti. Nepochopeného križiactva. Na boj proti nejakej relácii vieme vytvoriť širokú škálu protestných akcií. Koľko akcií vieme vytvoriť za nové umenie pre Krista a bratov? Cirkev nemá byť len miestom protestu proti svetu. Svetlo nie je opakom tmy, ale tma opakom svetla. Primárne potrebujeme nastaviť pozitivitu myslenia krokov. My nie sme proti svetu. My sme v prvom rade za Krista.

Čím burlivejší protest, tým lepšie. Hovoria svojimi činmi niektorí medzi nami. Potom sa čudujú, keď komerčná televízia vytvorí prostredie, natočí s nimi reláciu, ktorá veci nakoniec poškodí. Vyvarujme sa hľadaniu rýchlych riešení.

Oveľa ťažšie je pokračovať ďalej a ďalej. Po neúspechoch a sklamaniach, či už ako tvorca, alebo konzument kresťanského umenia ísť ďalej. A som si istý, že toto je pole, kde Pán sľubuje novú tvorivú úrodu. Nemáme veľké oči ani nebudeme konkurovať. My chceme podľa možností vytvoriť to najlepšie, čo je v nás. Svedectvo tvorivého Ducha. Zaznamenať radosti a bolesti bratov, ponúknuť pohľad. Dokonca snáď radosť, ba humor do dní v údolí tieňov.

Kto iný dokáže slobodne a bez škrupúl hovoriť o našich spoločenstvách, ak nie umenie v mnohých jeho podobách! Vyjde z nás a k nám sa zasa vráti!

Týmto sa vraciame k myšlienkam z úvodu. Pozrite sa však, akú cestu sme prešli. Do Ríma a späť. Vrátili ste sa iní?

Zdroj: Slovo 2007, č. 15.
 

všetky komentáre »


Ak organizujete alebo viete o organizácii akejkoľvek zaujímavej akcie, podujatia a pod., informujte nás o tom a my to spropagujeme na zoε.

Copyright © 2006-2018 zoε | O zoε | Kontakt | Mapa stránok | Ochrana osobných údajov

NAJ.sk

Valid XHTML 1.1 Valid CSS 2.1 Webdizajn

Copyright © 2006-2018 zoε