Amoris Laetitia - posynodálna apoštolská exhortácia svätého otca Františka
Úlohou muža v rodine je chrániť a podporovať manželku a deti. Mnohí muži si túto úlohu uvedomujú a napĺňajú ju osobitným spôsobom, vlastným mužskej povahe. Neprítomnosť otca vážne poznačuje rodinný život, výchovu detí a ich začlenenie do spoločnosti. Neprítomnosť fyzická, citová, poznávacia a duchovná, priamo oberá deti o primeraný vzor otcovského správania.
Hrozbou je aj gender ideológia, ktorá „neguje rozdielnosť a prirodzené dávanie sa jeden druhému - medzi mužom a ženou. Vytvára spoločnosť bez pohlavných rozdielov a vyprázdňuje ľudský základ rodiny. Táto ideológia zavádza výchovné projekty, zákony a smernice, ktoré podporujú zameranie na seba, a zároveň delenie sa o to čo prežívam tvrdo odčleňujú od biologickej rozmanitosti medzi mužom a ženou. Ľudská totožnosť je ponechaná na sebeckú - protichodnú voľbu, ktorú možno zmeniť. Je znepokojujúce, že gender ideológia si nárokuje odpovedať na pochopiteľné túžby muža a ženy, a snaží sa im nahovoriť, že ich zmýšľanie je jediný správny spôsob, ktorý je potrebné preniesť už na výchovu deti.
Nesmieme ignorovať snahu o oddelenie biologického pohlavia (sex) a kultúrnospoločenskej úlohy pohlavia (gender), lebo tvoria celok. Na druhej strane „biotechnologická revolúcia v oblasti ľudského plodenia priniesla možnosť manipulovať s plodiacim aktom; urobila ho nezávislým od pohlavného vzťahu medzi mužom a ženou. Týmto spôsobom sa ľudsky život a rodičovstvo stali skutočnosťami, ktoré sa dajú skladať a rozkladať, podliehajúcimi najmä túžbam jednotlivcov alebo párov“. Jedna vec je chápať ľudskú krehkosť a zložitosť života, druhá vec je prijímať ideológie, ktoré si nárokujú navzájom oddeľovať neoddeliteľné aspekty skutočnosti. Nechcime byť stvoriteľom, ale buďme stvoreniami a prijímajme stvorenie ako dar. Sme povolaný starať sa o našu ľudskosť, čo znamená prijať ju a rešpektovať takú aká bola stvorená.
Vďaka Bohu za rodiny, ktoré sú aj nedokonalé, ale žijú v láske, uskutočňujú svoje poslanie a napredujú, aj keď neraz padnú. Nejde o vytvorenie ideálnej rodiny, ale o rodiny v ich rozmanitosti, radosti, láske, drámach, snov a ich spoločnom úsilí čeliť rôznym výzvam.
Nevyčerpávajme sa nárekmi nad gender ideológiou, ale tvorivo vzbudzujme záujem o prirodzenú rodinu. Cirkev preto musí hovoriť slovo pravdy a nádeje, aby veľké hodnoty manželstva a rodiny boli viditeľné a ľahko poznateľné pre dobro rodín. Mnohé ťažkosti, sú pre nás – ako to povedali kolumbijskí biskupi – pozvaním „oslobodiť v sebe energie nádeje a vložiť ich do prorockých snov, premieňajúcich činov a fantázie lásky“.
55 – 57 Zdroj: sv. Otec, Pápež František, Amoris Laetitia
|
(5092)
