Anjel

Pojem anjel sa vzťahuje na duchovné bytosti, ktoré podľa mnohých biblických textov vykonávajú z Božieho príkazu funkciu sprostredkovania, prenášania jeho posolstva (grécky angelos, hebr. malak – posol).  

Anjeli sú prítomní už od stvorenia (Jób 38, 7) a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i z blízka zvestujú a slúžia Božiemu plánu pri jeho uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj (Gn 3, 24); chránia Lóta, keď ho s jeho rodinou vyvádzajú zo Sodomy (Gn 19, 1–23); zachraňujú Agar a jej dieťa (Gn 21, 17); zadŕžajú Abrahámovi ruku (Gn 22, 11); svojou službou sprostredkúvajú Zákon (Sk 7, 53); vedú Boží ľud (Ex 23, 20-23); zvestujú narodenia (Sdc 13) a povolania (Sdc 6, 11-24; Iz 6, 6); pomáhajú prorokom (1Kr 19, 5). V Novom zákone od vtelenia až po nanebovstúpenie je život vteleného Slova obklopený službou anjelov. „Slúžia mu najmä pri plnení jeho poslania spasiť ľudí“ (KKC 351). V opise Kristovho narodenia sa spomínajú nebeské zástupy, ktoré velebia Boha (Lk 2, 13-14). Anjeli ochraňujú Ježišovo detstvo (Mt 1, 20; 2, 13; 19); posluhujú Ježišovi na púšti (Mk 1, 13; Mt 4, 11); posilňujú ho v smrteľnej úzkosti (Lk 22, 43), hoci by ho mohli vyslobodiť z rúk nepriateľov (Mt 26, 53), ako kedysi vyslobodili Izrael (2 Mal 10, 29-30; 11,8). Anjeli aj evanjelizujú (Lk 2, 10), keď oznamujú dobrú zvesť o Kristovom vtelení (Lk 2, 8-14) a zmŕtvychvstaní (Mk 16, 5-7). Budú pri Kristovom návrate, ktorý oznamujú (Sk 1,10-11) a budú mu posluhovať pri súde (Mt 13, 41; 24, 31; Lk 12, 8-9). „Dovtedy, čiže do Kristovho návratu, celý život Cirkvi má úžitok z tajomnej a účinnej pomoci anjelov“ (KKC 334). Cirkev vo svojej liturgii sa pripája k anjelom, aby sa klaňala trojsvätému Bohu, alebo aj v „Hymne cherubínov“. Osobitne slávi spomienku niektorých anjelov. V byzantskej liturgii je to zvlášť sviatok Zbor svätého archanjela Michala a ostatných beztelesných mocnosti, ktorý vyjadruje, že je oslavou všetkých anjelov (8. november); Zázrak sv. Michala – je spomienkou na zázračnú ochranu chrámu v Kolosách (6. september); Zbor svätého archanjela Gabriela (26. marec); pondelok je zasvätený všetkým nebeským beztelesným mocnostiam. Ich existencia nikdy nebola problémom vo Svätom písme. Starokresťanskí apologéti pripomínajú pri obhajobách na námietky ateizmu aj vieru v existenciu anjelov. Bol to najmä sv. Justín a Atenagoras. Prvú monografiu o anjeloch napísal v roku 500 Dionýz Areopagita s názvom O nebeskej hierarchii. Medzi latinskími Otcami sa sv. Augustín najviac zaoberal životom, službou a prirodzenosťou anjelov. Tiež aj sv. Gregor Veľký. Súčasná dogmatika pripúšťa, že učiteľský úrad cirkvi nevydal žiadnu definíciu o podstate anjelov a nikde nevysvetľoval, akým spôsobom a v akom stupni možné použiť na anjelov analógiu osoby. Obmedzila sa len na konštatovanie, že existujú a sú stvorení (Nicejský koncil 325; Štvrtý lateránsky koncil 1215). Učenie Štvrtého lateránskeho koncilu o stvorení je prevzaté Prvým vatikánskym koncilom (1870).